Spoločný čas manželov

Videl som jeden zaujímavý film.  Ľudia  tam používali peňažnú menu (tak ako my máme euro)  čas - čas svojho života.

Išli do práce a zarobili si napr. 30 hodin času, nakúpili si večeru, zaplatili 2 hodiny času, zaplatili mesačný nájom za 50 hodin. A čo im zvýšilo, to mohli žiť. Keď im došiel kredit - čas, jednoducho zomreli.

Ak si to premietneme do nášho sveta - táto fixcia nie je ďaleko od pravdy. Venujeme mnohý veciam čas svojho života, ktorý je obmedzený - a nie je ho veľa.

Ak máme napr. 40 rokov, ak Pán Boh dá, máme pred sebou ešte možno nejakých 30 - 40 jarí. To nie je veľa, že? Zažiť už len 30 jarí !  

To čo má naozaj neoceniteľnú hodnotu je ČAS, ktorý žijem.

Ak niekomu venujeme čas, dávame mu to, čo máme najvzácnejšie - kúsok svojho života - čas, ktorý sme tu na zemi. 

Manželia si svojím áno, povedali, že chcú svoj život prežiť s tým druhým. Všetko prežívajú spolu. Všetko robia spolu - varia, upratujú, nakupujú, atď… Keď prídu deti, spoločne sa o nich starajú. Využívajú každú chvíľu na to, aby mohli byť spolu a všetko robili spolu.

Po nejakom čase sa už necítia až tak dobre pri tom druhom. Spoločné trávenie času začnú vnímať skôr ako väzenie a hľadajú ako sa z neho oslobodiť.

Potrebujú si od seba navzájom oddýchnuť! Obidvaja si hľadajú pre seba niečo, čím by sa o seba postaral, nejaký koníček, niečo, čo by ho bavilo, a tak si vyčlenil čas pre seba.

 

Už nechcú spolu tráviť čas. Čo sa udialo? 

Tak uvažujem - čo sa udialo? Trávili spolu veľa času? Zabudli na seba a teraz sa im to vypomstilo? Prehnali to? Uväznili sa? Urobili chybu?

Ak by som to chcel pomenovať v intenciach toho filmu, ktorý som spomenul, 

  • jeden druhému zrejme dali tak veľa kreditu, že sami sebe spôsobil hlboký debet?
  • tomu druhému som dal kus života, ktorý mi teraz chýba?

Vynára sa mi otázka: Prečo sme dávali niečo, čo nás viedlo k tomu, že sme svoj čas/ život spojili s tým druhým? Prečo sme sa obmedzovali? Aký význam nám to vtedy dávalo? Čo nám to dávalo?

Mám predpoklad, že manželia to na začiatku vzťahu robili spontánne, a necítili nejaké obmedzenie. Predpokladám, že cítili skôr naplnenie.

 

 

Čas spolu musí dávať zmysel obom

Preto si myslím, že by stálo za to, zamyslieť sa, či sa niečo neudialo v tom, ako tí dvaja zmenili trávenie spoločného času, alebo aké trávenie času je prínosom pre oboch.

Podľa mňa, človek je významová bytosť. Robím to, čo má pre mňa význam. A to buť vedome, alebo aj nevedome. Z toho mi vychádza, že spoločné trávenie času muselo dávať význam obidvom. A totiž ak to nebude dávať význam hoc len jednému, stane sa preňho väzením a ten druhý získa pocit, že väzní.

 

 

Rozhodnutie pripútať sa k tomu druhému nám zrejme dávalo význam. Čo nás pripútalo?

....pokračovanie na rodinka.sk

 

Príspevky a články

Možno, že ste sledovali kurzy, ktoré boli iba vo webovej verzii. Teraz máte možnosť si ich objednať...
V relácii Doma je doma, sa spolu s redaktorkou zamýšľame nad tým, akú rolu zohráva...
1 | 2 | 3 | 4 | 5 >>

Múdrosti od klientov

22.11.2017 09:38
Múdrosti od klientov "Ak niečo vzdávam, smrť je len formalita." "Aj zlých vecí sa človek ťažko vzdáva! "   "... A. Einstein definoval hlúposť - robiť to isté a očakávať iný výsledok...."

Kurz pre ženu

... naučte sa rozprávať so svojím mužom...

 

Kurz pre muža

... ako urobiť svoju ženu šťastnou...

 

Kurz pre manželov

... ako roznietiť lásku medzi nami ...

VYSIELANIE V RÁDIU

... vypočujte si záznam zo živého vysielania...

POTREBUJETE PORADIŤ?

máte k dispozícii bezplatné fórum

Anketa

Zaujala vás naša stránka?

Celkový počet hlasov: 783

Kontakt

Psychoterapeutická poradňa Mgr. Kamil Bartko
Bakossova 1
Banská Bystrica
97404
0905 828 101 bartkokamil@gmail.com