Mýtus má moc nás oklamať, podviesť a ani o tom nevieme

“…mňa určite neovplyvňuje nič. Ja som slobodný/ná…”

Položme si ruku na srdce, kto z nás si to nemyslí! Mnohí sa považujú byť slobodný od rôznych vplyvov!

Kriticky sledujeme rôzne média a samozrejme slobodne si vyberáme, alebo sa pousmejeme nad agresívnou reklamou nad pracím práškom či nápojom.

 

Vieme predsa vyhodnotiť, na koho čo vplýva

Samozrejme vieme odsúdiť iných, na ktorých to je vidieť. Vieme odsúdiť konzumné myslenie Američanov. Alebo kritizovať západné a severné krajiny z ich pedocentrickej výchovy či liberálneho postoja k rodine.

Vieme vyhodnotiť aj vplyv kamarátov (kamarátiek) na manžela (manželku) a samozrejme - vplyv svokry! Áno, na to sme tiež citliví.

 

Čo ovplyvňuje naše deti, na to sme citlivý

Na čo sme ešte citliví - čo ovplyvňuje naše deti. To samozrejme sledujeme ostro a dávame “vplyvu” jasné hranice, aby sme chránili dieťa pred tým, čo môže mať naň neblahý účinok.

Ale sami prežívame vlastnú istotu, že sme natoľko zrelí, že vieme odolávať rôznym vplyvom.

Môžno si myslíme, že to, ako myslíme, prežívame či konáme je naše slobodné a vedomé rozhodnutie. Nikto nás k tomu nenúti,  nepresviedča. Dokonca žijeme v presvedčení, že to, ako vyhodnotíme situácie, ľudí, náš život je bezpochyby pravda, ak nie objektívna, tak aspoň minimálne tá moja.

Čo ak to tak nie je!? Čo ak  istota slobody je len prelud?!

Čo ak nesloboda je viac reálnejšia než sloboda? Čo ak nás ovplyvňujú rôzne paradigmy, názory, či mýty, ktoré sú považované za normálne a teda prijaté bez nejakej cenzúry. Čo ak to, čo považujem za správne, je viac rozhodnutie spoločnosti, kultúry, vedy… a nie moje vlastné. 

Čo ak je moje myslenie viac produktom spoločnosti, než moje vlastné?!

Viem, sú to odvážne hypotézy. Ale v tom je sloboda, pozrieť sa na to ako pozerám, premýšľať o tom ako premýšľam. Spochybňovať istoty, ktoré síce dávajú význam a logiku, ale môžu byť pre mňa väzením a určitou neslobodou.

Mám totiž predpoklad, že najviac mýtov, ktoré sú nami prijímané bez akejkoľvek vlastnej cenzúry, sú nenápadné, skryté a ani o sebe nedávajú vedieť.

shutterstock
 

My im uveríme, a oni ovplyvnia náš život

Najhoršie je na tom to, že mi im uveríme a oni nám ovplyvňujú náš život. Stačí jedna myšlienka, názor, príslovie či porekadlo, ktoré ovplyvní naše jednanie. Je to tak nepatrné, že to ani nezbadáme.

Napríklad:

"Dôveruj, ale preveruj!!

Toto príslovie ovplyvňuje hádam každého. Na začiatku vzťahu dôverujeme človeku, na základe kontroly. Tzn. uistíme sa, že mu môžeme veriť, že nás neklame. Po čase - po viac pozitívnych skúsenostiach, prestaneme kontrolovať, veď mu dôverujeme. A keď nás človek sklame, vyčítame mu, že ste mu dôverovali a vyčítame aj sebe, že sme boli naivný, že sme mali preverovať a nie slepo dôverovať.

V čom je to klamstvo?

...pokračovanie na rodinka.sk

 

Newsletter

Prihláste sa k odberu newslettera:

Anketa

Zaujala vás naša stránka?

Áno, celkom. 1 058 93%
Nie, vôbec. 84 7%

Celkový počet hlasov: 1142