Spoločný čas manželov

Videl som jeden zaujímavý film.  Ľudia  tam používali peňažnú menu (tak ako my máme euro)  čas - čas svojho života.

Išli do práce a zarobili si napr. 30 hodin času, nakúpili si večeru, zaplatili 2 hodiny času, zaplatili mesačný nájom za 50 hodin. A čo im zvýšilo, to mohli žiť. Keď im došiel kredit - čas, jednoducho zomreli.

Ak si to premietneme do nášho sveta - táto fixcia nie je ďaleko od pravdy. Venujeme mnohý veciam čas svojho života, ktorý je obmedzený - a nie je ho veľa.

Ak máme napr. 40 rokov, ak Pán Boh dá, máme pred sebou ešte možno nejakých 30 - 40 jarí. To nie je veľa, že? Zažiť už len 30 jarí !  

To čo má naozaj neoceniteľnú hodnotu je ČAS, ktorý žijem.

Ak niekomu venujeme čas, dávame mu to, čo máme najvzácnejšie - kúsok svojho života - čas, ktorý sme tu na zemi. 

Manželia si svojím áno, povedali, že chcú svoj život prežiť s tým druhým. Všetko prežívajú spolu. Všetko robia spolu - varia, upratujú, nakupujú, atď… Keď prídu deti, spoločne sa o nich starajú. Využívajú každú chvíľu na to, aby mohli byť spolu a všetko robili spolu.

Po nejakom čase sa už necítia až tak dobre pri tom druhom. Spoločné trávenie času začnú vnímať skôr ako väzenie a hľadajú ako sa z neho oslobodiť.

Potrebujú si od seba navzájom oddýchnuť! Obidvaja si hľadajú pre seba niečo, čím by sa o seba postaral, nejaký koníček, niečo, čo by ho bavilo, a tak si vyčlenil čas pre seba.

 

Už nechcú spolu tráviť čas. Čo sa udialo? 

Tak uvažujem - čo sa udialo? Trávili spolu veľa času? Zabudli na seba a teraz sa im to vypomstilo? Prehnali to? Uväznili sa? Urobili chybu?

Ak by som to chcel pomenovať v intenciach toho filmu, ktorý som spomenul, 

  • jeden druhému zrejme dali tak veľa kreditu, že sami sebe spôsobil hlboký debet?
  • tomu druhému som dal kus života, ktorý mi teraz chýba?

Vynára sa mi otázka: Prečo sme dávali niečo, čo nás viedlo k tomu, že sme svoj čas/ život spojili s tým druhým? Prečo sme sa obmedzovali? Aký význam nám to vtedy dávalo? Čo nám to dávalo?

Mám predpoklad, že manželia to na začiatku vzťahu robili spontánne, a necítili nejaké obmedzenie. Predpokladám, že cítili skôr naplnenie.

 

 

Čas spolu musí dávať zmysel obom

Preto si myslím, že by stálo za to, zamyslieť sa, či sa niečo neudialo v tom, ako tí dvaja zmenili trávenie spoločného času, alebo aké trávenie času je prínosom pre oboch.

Podľa mňa, človek je významová bytosť. Robím to, čo má pre mňa význam. A to buť vedome, alebo aj nevedome. Z toho mi vychádza, že spoločné trávenie času muselo dávať význam obidvom. A totiž ak to nebude dávať význam hoc len jednému, stane sa preňho väzením a ten druhý získa pocit, že väzní.

 

 

Rozhodnutie pripútať sa k tomu druhému nám zrejme dávalo význam. Čo nás pripútalo?

....pokračovanie na rodinka.sk

 

Newsletter

Prihláste sa k odberu newslettera:

Anketa

Zaujala vás naša stránka?

Áno, celkom. 861 92%
Nie, vôbec. 71 8%

Celkový počet hlasov: 932